|
 |
Vodná erózia: Domašínsky meander
Meander je zákruta rieky. Meandre sa väčšinou niekoľko krát opakujú na relatívne nie dlhom úseku rieky a vznikajú najčastejšie na strednom alebo dolnom toku, kde rieka tečie pomaly po plochom rovinatom reliéfe buď v nížine, alebo v širokom údolí. Poznáme však aj meandre v oblastiach vysokých, strmých hôr (zobraziť: Meandre Hrona). Asi najznámejším takýmto meandrom na Slovensku je Domašínsky meander, ktorým rieka Váh oddeľuje krivánsku a lúčanskú časť Malej Fatry neďaleko Strečna (zobraziť: Domašínsky meander). Ako sa dostal meander - fenomén nížin a rovín - do masívu, ktorý v jeho bezprostrednej blízkosti dosahuje relatívnu výšku od dna údolia takmer 1000 m? Predtým, keď sa Karpaty začínali postupne dvíhať, pôvodný Váh tiekol širokou rovinou. Rovina bola nie len plochá, ale mala aj veľmi pozvoľný sklon. Rieka si teda vytvorila široké meandre. Potom sa dnešná Malá Fatra začala pomaly dvíhať. Ak by rýchlosť výzdvihu bola väčšia, Váh by si našiel inú cestu kadiaľ pohorie obísť a časť dnešného Turca by pravdepodobne bola jazerom. Rieka ako Váh má však veľkú silu. Unášajúc materiál z horného toku dokáže obrusovať horniny svojho dna a prehlbovať si ho. A práve tejto jeho sile a rýchlosti, ktorou zbrusuje dno vďačíme za to, že pôvodný meander nezmizol zo zemského povrchu, ale zostal zachovaný aj uprostred pohoria. Dvíhanie Malej Fatry bolo totiž pomalšie než rýchlosť, ktorou sa Váh zahrýzal do svojho dna. Nemusel teda hľadať inú cestu, ale pomaly prehĺbil svoje koryto a rozdelil pohorie na dve časti (zobraziť: Domašínsky meander (2)). Takéto údolie, ktoré vzniká zahĺbením koryta rieky do svojho podložia sa nazýva antecedentné údolie. |
|
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
